Každé ráno sa snažím ubehnúť niekoľko kilometrov. Lepšie sa mi potom pracuje. Každoročne pozorujem, že prvého januára bežcov pribúda a od druhého januára zase ubúda. Je to preto, že prví január je dňom dávania si predsavzatí a ďalšie dni obdobím rušenia predsavzatí. Nevadí mi, že ľudia potrebujú určitý deň na to, aby na sebe zapracovali, i keď je to len jeden deň v roku, ale vadí mi, že sú slabí tak, že už za niekoľko hodín sami seba poprú.
„Toto bude pre mňa najdôležitejšia činnosť v roku,“ vysvetľuje mi začiatok svojho behania prvo januárový nováčik. Keď dobehneme, je v eufórii: „Nádhernejšie než sex.“ Druhý deň už ho nevidím. Odložené! – je asi na svojom cieli. Neviem si takéhoto človeka predstaviť ako obchodného partnera, keď svoje hodnoty neudrží ani tri dni. A to zložil záväzok sebe, nie mne. Jak málo si asi sám seba váži? Jak dlho vydrží ísť za úspechom?
„Čo záleží na strachu z odmietnutia, na odkladaní nejakého činu na inokedy, keď najdôležitejšie je žiť naplno a s radosťou? Teraz som zatvorený v truhle a je príliš neskoro vrátiť sa späť a preukazovať odvahu, ktorú som nemal.“ Paolo Coelho
Je tretieho a bežcov v uliciach ubudlo. Koľko ľudí vôbec dokáže ísť si za cieľom, ktorý si samo stanoví? Jaké procento má na to podnikať, nenechať sa len viesť niekým ďalším? Osho to vyjadril slovami: „Čím viac je človek zodpovedný za svoj rast, tím obtiažnejšie ho môže dlho odkladať. To totiž znamená, že ak je nešťastný, môže si za to sám.“
Píšem novoročnému bežcovi, čo s ním je. „Niekedy inokedy,“ odpovedá. Hľadám v kalendári, ale „niekedy inokedy“ sa žiadny deň nemenuje. „Ak bude teplo,“ upresňuje. Pokiaľ chce činnosť, ktorú považuje za najdôležitejší, robiť len za tepla, mal by si asi vybrať iný štát.
„Odkladanie činí ľahkú vec ťažkou a ťažkú nemožnou.“ George Horace Lorimer
„Každý deň je len raz za život.“ Mark Twain
„Zrieknuť sa snov znamená ďalej existovať, ale prestať žiť.“ Richard Branson
Jeden nováčik sa stále drží. Dnes sa mi zdôveril, že som mu pomohol Sofoklom. Vstávať s predstavou, že pobežíte hodinu v mraze, nieje nič moc. A tak som ho včera podpichol gréckym dramatikom: „Pamätaj, že i ta najťahšia hodina v živote má len 60 minút.“
Snáď behať vydrží. Nielen tento rok, ale stále. Nežijeme predsa len rok. Život je naozaj ako prázdná fľaša a je na nás, čím ju naplníme, pretože si ju nakoniec vypijeme sami.
„Myšlienka na to, že budem onedlho po smrti, bola pre mňa tím najsilnejším motorom. Pomohla mi činiť tie najväčšie rozhodnutia v živote. A to preto, že skoro všetko – rozpaky, pýcha, strach z neúspechu – miznú tvárou v tvár smrti a zostáva iba to naozajstne najdôležitejšie.“ Steve Jobs
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára