Rozkmotrili sa mi dvaja kamaráti. Pozoruhodné je prečo. Vyrastali v jednej školskej lavici, na jednom poschodí paneláku, spolu nastúpili aj do rovnakého prvého zamestnania. Takého, kde máte mizerné pracovné aj platové podmienky. Po čase sa zišli na pive.
Prvý hovorí: Odíďme. Druhý na to: To nejde. Bojím sa, že to inde bude horšie. Prvý: Ja sa bojím tiež. Ale toho, že to tu bude stále rovnaké.
Dovoľte vsuvku. Všimli ste si, že kedykoľvek premýšľame o budúcnosti, prevažne sa bojíme? O prácu, peniaze, zdravie, o deti, ... stále sa bojíme, že niečo nedopadne dobre. A všimli ste si tiež, že len máloktorá obava, kvôli ktorej nespíme, nejeme a šedivieme, sa naplní? A keď predsa, že nikdy nie je tak katastrofická, ako sme si mysleli? Ale to len na okraj. Poďme späť k nášmu príbehu.
Aj moji priatelia mali zbytočné obavy. Prvý dal výpoveď, nastúpil do inej firmy, kde odpozeral mechanizmy aj kontakty, a dnes, po rokoch, má vlastný obchod s kameňom. Je za vodou. Nie, inde to nebolo horšie. Druhý v tej zlej firme zostal a nemal čo okukať, pretože to s ňou ide od desiatich k piatim. Skôr sa bál, čo bude za mesiac. Teraz sa bojí, čo bude zajtra. Berie minimálny plat a neskoro, zvyšok na ruku, a ešte neskôr, má výhľad na žalostný dôchodok. Nie, v tej firme to nie je stále rovnaké. Je to stále horšie. Napriek tomu, jeho obava, že si inde nepolepší, trvá. Už dvadsať rokov sa bojí odísť.
Obaja spolu nehovoria. Keď niečo chcú odkázať druhému, robia serpentíny cezo mňa. Druhému vadí, že ho prvý opustil. Prvému vadí, že mu to druhý vyčíta. Zaujímavé je, že obaja pred dvadsiatimi rokmi hazardovali so svojím osudom. Lenže kto viac: ten, ktorý zostal na zlom mieste, alebo ten, ktorý dal výpoveď? Všetci sa bojíme, čo by sa mohlo stať, keby sme odišli zo zlého miesta. Je to prirodzené. Napadlo nám ale, rovnako prirodzene, báť sa aj toho, čo sa môže stať, keď z neho neodídeme? Čo sa vlastne musí prihodiť horšieho, aby sme zo zlého miesta odišli? To nás musia vyhodiť, inak sa neodlepíme? Ale prečo by nás zo zlého miesta vyhodili, keď môžu byť radi, že tam niekto robí?
Nebojte, všetci ľudia hazardujú so svojím životom. Úspešní tým, že idú aktívne v ústrety pozitívnym zmenám, neúspešní tým, že sa pozitívnych zmien boja. Zaujíma Vás, ako je možné, že sa úspešní neboja? Kde berú hrošiu kožu? Ako uvažujú? A dá sa to naučiť? Rozoberme si teda 7 rizík, ktoré podstupujú dennodenne ...
1 ) Neboja sa riskovať, že o niečo prídu
Neúspešní sa boja, že prídu o to, čo majú. Úspešní sa boja, že prídu o to, čo by mohli mať. Prví radšej vzdajú svoje sny, pokiaľ ide o ich kariéru a ctižiadosivosť, druhí radšej vzdajú sny, pokiaľ ide o súčasný majetok. Znie to nezrozumiteľne?
Úspešní sa snažia uskromniť svoje životné náklady, pretože im príde škoda riskovať to, čo ešte nemajú zarobené. Mnohým chudobným naopak záleží, aby mali aj ten statusový majetok, na ktorý si ešte nezarobili, aj s rizikom, že exekúciou prídu o to, čo už majú. Neúspešní tak dokážu zapredať aj budúcnosť. Je škoda, že tak obetavo nepristupujú ku kariére. Tam sa naopak držia skromnosti. Stačí im to, čo majú. Úspešní si uvedomili tvrdú realitu: Žiadny človek nemôže vlastniť a stihnúť všetko. Musí si vybrať. Vedia sa zmieriť s tým, že niektoré veci nebudú nikdy ich. Preto nestoja o zlé veci, končia s aktivitami, ktoré im neprinesú úžitok. Zlé miesto so zlým platom?Nie. Aj keby neskôr rozhodnutie ľutovali, potom maximálne prišli o zlé miesto so zlým platom. Úprimne, je čo ľutovať? Život je o voľbe. Nikdy nemožno držať naraz staré a nové. Jedno je nutné nechať ísť. Ste ochotní zrieknuť sa zlého, aby ste riskovali, že príde niečo lepšie?
2 ) Neboja sa riskovať, že staré sa nevráti
Toto prežije každý, kto neskáče rovno z jedného zamestnaneckého miesta do druhého, dopredu vyjednaného. Niekedy je nutné dať výpoveď, prečistiť si hlavu, zrovnať sa (ako po rozchode), aby sme vôbec vedeli prijať nové. Niekto robí tú chybu, že v medziobdobí zúfa, plní sa výčitkami. Minulosť si idealizuje, oživuje si len to dobré a sám sa sťahuje späť v ľútosti, že „to tak zlé nebolo a je strašné, že sa to nevráti“. Dobrá rada: Nechajme minulosť na pokoji. Zabuchnime staré dvere. Nie preto, že by sme chceli byť nahnevaní, ale jednoducho preto, že už sme zistili, že tie dvere nikam nevedú. Kedykoľvek si v hlave opakujeme idealizovaný starý príbeh, veríme mu. Čo sa vtedy nepodarilo, prenášame do dneška. Sme vlastne pre seba stále neúspešní. Pritom my nie sme to, čo sme boli. Sme to, čo sme. Sme to, čo môžeme byť. Kedykoľvek sa Vám vynorí boľavá spomienka a začnete sa s ňou maznať, položte si túto otázku: Posilňuje ma? Minulosť je moc ťažká. Ako balvan. Ak si ju pohadzujeme v hlave, môže nám roztlačiť celý potenciál. Vyhoďme balvan z hlavy. Najlepšie pod nohy, aby sme na neho mohli stúpnuť a pozrieť sa na svet z inej výšky. Z inej perspektívy. Čo tým myslím? Poučme sa z chýb. Začnime byť múdrejší. Všetko sa zdá zložité, kým to zjednodušíme. Viete, ako zjednodušiť minulosť? Uvedomte si, že všetko, na čom záleží, vychádza z toho, čo robíte práve teraz.
3 ) Neboja sa riskovať plnú zodpovednosť
Neúspešní sa správajú, ako by neboli zodpovední za svoje voľby a kroky. Obviňujú iných za to, čo majú a nemajú, za to, čím prechádzajú. Tým bohužiaľ odmietajú vlastnú zodpovednosť a priznávajú, že nie sú kompetentní riešiť svoje problémy. Vyzerá to pohodlne, ako výhovorka, ale v skutočnosti je obviňovanie ďalším z krokov k mizérií a neúspechu. VY, áno len Vy, ste zodpovední za svoje rozhodnutia. Úspešní sa raz rozhodli tak, aby si za to v budúcnosti poďakovali. Prestali ukazovať na toho a onoho, čakať, že ich niekto urobí šťastnými. Prečo by im mal šéf pridávať plat a nie prácu? Prečo by im mal domáci znižovať a nie zvyšovať nájom? Prečo by mali obchodníci zlacňovať a nie zdražovať? Prečo by mal štát znižovať a nie zvyšovať dane? Nie je na čo čakať. Čím skôr prevezmeme zodpovednosť za svoju minulosť (chyby) a prítomnosť ( poučenie z chýb ), tým skôr sme schopní vytvoriť si budúcnosť, o akej snívame.
Nikdy nie je neskoro. Dnes je nový deň, nový začiatok. Môžeme s ním naložiť, ako si zaumienime. Môžeme ho úplne vyplytvať, alebo z neho urobiť niečo, čo bude stáť za spomienku. Nepodceňujme ani tento deň. Je dôležité, čo s ním urobíme, pretože ho vymieňame za 24 hodín svojho života. Až príde zajtrajšok, dnešok už bude preč. To, čo dnes prežívame, môže zostať nevyužité nenávratne za nami. Neúspešným ľuďom stav, v akom žijú, nevyhovuje. Ale nemenia ho. Veria, že sa niečo zmení samo. Čakajú, že príde sama životná ponuka, a keď nepríde, tak niekedy v budúcnosti bude lepší čas na zmenu. Hovorí sa tomu "dokonalý čas". Nič také ale neexistuje. Večné odkladanie (nazvime to strach alebo lenivosť, na pojme nezáleží) je pohodlné, ale nič nerieši. Len akcie vedú k zmene. Úspešní sa neboja akcie. Vedia, že veľké výzvy robia život zaujímavejším a ich dosiahnutie zmysluplnejším. Pre porovnanie: Čo je zaujímavého a zmysluplného na čakaní?
4 ) Prečo úspešným nevadí riskovať, že neuspejú
Keď som kamarátovi, dnes veľkoobchodníkovi s kameňom, položil otázku, či sa nebál neúspechu, rozosmial sa. „Predsa sa nie je čoho báť! Všetko musí dobre dopadnúť.“ Udivila ma tá viera. Jeho myslenie je však prísne logické. Ak sa z nadrobených chýb poučíme a postupne ich napravíme, všetko musí naozaj dobre dopadnúť. Ak budeme naopak utekať od prekážok, neurobíme síce žiadne chyby, ale tiež sa nikam neposunieme. S dlhodobým rastom ako človeka, tak podnikania úzko súvisí pracovitosť a porážky. Ja viem, porážka je nepopulárne slovo. Lenže je rozdiel medzi tým počítať porážky a byť porazený. Žiadna porážka nie je zbytočná, naučila nás to, čo sme potrebovali vedieť pre svoj rast. Neúspešní sa boja ďalšieho neúspechu. Preto radšej nerobia nič, čo potrebujú k úspešnému životu. Snažia sa žiť v pohodlí, čo je miesto, kde úspešní len krátko odpočívajú, než sa pustia zas do boja. Neúspešní majú v pohodlí trvalé bydlisko.
Keď sa denne nepotykáme so žiadnymi problémami, nerobíme žiadne pokroky, teda inými slovami kroky do miest, kde sme ešte nikdy neboli. Nie je náhoda, že najlepšie zo skúseností a príležitostí sa objavujú vtedy, keď sa k nim odvážime prísť. Áno, naše úsilie sa vždy môže stretnúť s neúspechom, ale to predsa nevadí, aspoň sme o to múdrejší. A navyše sa uistíme, že to, čo je na opačnej strane úspechu, nie je tak jednoduché a jeho dosiahnutie teda bude o to sladšie. Len vytrvať. Nebojme sa neúspešných pokusov. Neúspešný pokus je dôkaz, že smerujeme vyššie. Teda tam, kde sme ešte neboli. Pretože inak by sme si s prekážkou poradili. A "vyššie" je vždy najlepší smer, akým by sa človek mal vypraviť.
5 ) Neboja sa riskovať , že bude horšie
Život by nebol zaujímavý, keby v ňom bolo všetko naplánované a isté. On je zaujímavý vtedy, keď nič nie je zaručené. O to väčšia je totiž radosť z úspechu. Zlé dni a sklamanie by sme teda mali vnímať ako normálnu súčasť života a nie niečo, z čoho by sme mali byť v depresii, na práškoch alebo dokonca cítiť sa previnilo. Že máme deň blbec, predsa neznamená, že sme zlá osoba. To by sme boli zlí úplne všetci, pretože každý má niekedy tento svoj deň.
Každá negatívna príhoda ukazuje, že potrebujeme pozitívnu zmenu. K tej nie je potreba až tak moc. Veľakrát stačí len zmeniť prístup. Pýtate sa, v čom je tá pozitívna zmena? V tom, že sa stávame silnejšími, než sme boli. Ostatne pamätajte: Silné steny sa zatrasú, ale nikdy nerozsypú. Úspešní sa neboja tvrdých rán od života. Vedia, že čo ich nezabije, to ich posilní. A že aj keby bolo mizerne, život vždy dá ešte ďalšiu šancu. Hovorí sa jej ... zajtrajšok.
6 ) Neboja sa riskovať, že zostanú sami
Videli ste naživo Monu Lisu? Je svojská. Visí si pred návštevníkmi a nerieši, či sa záhadný úsmev páči, alebo protiví. Nezaujíma ju to. Zostáva stále rovnaká. Mnoho úspešných ľudí je ako Mona Lisa. Sú svojskí. Ostatne, zamyslime sa: Keď niekto neuvidí našu krásu, budeme sa kvôli nemu meniť? Keď niekomu nebude vyhovovať náš názor, zmeníme ho? Keď nám niekto nebude lichotiť, budeme ho prosiť, podplácať, aby nás chválil? Preboha, čo by sme to boli za indivíduá? Prečo ľudia prosia o vyšší plat zamestnávateľa, keď si ich evidentne neváži? Prečo popierajú svoj názor, ľutujú, že s nimi dav nesúhlasí? To sa snáď máme druhých pýtať, čo má byť "náš názor"? Kde je ľudská dôstojnosť a svojbytnosť?
Nezabudnite: Vy ste Vy. Váš názor je Váš. Ak niekomu nevyhovuje on alebo Vy, je to jeho názor, ktorý rešpektujte a zariaďte sa podľa neho. Neproste iných ľudí o to, čo Vám sami nedajú. Pretože potom môžete byť jediným zraneným. Nie je prečo iných prosiť. Vaša hodnota sa neznižuje tým, že niekto druhý nie je schopný vidieť, že za to stojíte. Je to síce škoda, ale nie Vaša. Dajte si pozor, aby ste zo svojej unikátnosti nepoľavili tak moc, až sa nakoniec kompletne stratíte. Nesnažme sa zavďačiť iným. Zbytočne by sme sa oklamali. Viete, kto nás má naozaj rád? Ten, kto nás rešpektuje, akí sme, a bez ohľadu na situáciu pri nás stojí. Obklopte sa ľuďmi, ktorí chápu, že my sme my a náš názor je náš.
Je možné, že budeme sami. Pretože žiadnych skutočných priateľov mať nebudeme. Stále si ale myslím, že je to lepšie ako tráviť čas s falošnými priateľmi.
7 ) Prečo úspešným nevadí riskovať, že budú odmietnutí
Keď sa človeka nespokojného v zamestnaní spýtate, prečo neskúsi byť sám sebe pánom a podnikať, najčastejšie odpovie, že sa bojí neúspechu, a že o jeho službu nebude mať nikto záujem. Z takých ľudí je mi smutno. Vyjadrujú, že nestoja za nič a na šírom svete sa nenájde živej duše, ktorej by mohli pomôcť. Je to vôbec možné? Ja som presvedčený, že nie. Že každý sme natoľko unikátny, že sa musíme uplatniť.
Chce to ale pochopiť jedno :
Úspech v podnikaní neprichádza cez sebectvo, ale cez obetavosť - ochotu a schopnosť pomôcť druhým. Vyriešiť ich problém. To je všetko. Ak ponúkate pomoc, prečo by ste boli odmietnutí? A ak ste užitoční, prečo by ste neuspeli? Zistíte, že vo Vás drieme potenciál, ktorý iba nevyužívate. A len preto sa trápite. Čo keby ste to skúsili zmeniť? Čo keby ste dovolili životu, aby Vás začal parádne baviť? Aktívni ľudia riskujú, že nedosiahnu na svoje sny. Skúsia to. Pasívni ľudia "vedia", že na svoje sny nemôžu dosiahnuť, dopredu. Preto nič ani neskúšajú. Možno naozaj šetria čas, ktorý by sa neskôr naplnil sklamaním. A možno tiež nie. Na druhú stranu, prečo žijeme dlhý život? Na čo máme vymeraný čas? To nás príroda stvorila, aby sme odmakali osemhodinovú šichtu, sadli k telenovele a ráno nanovo? To je všetko, čo nám život ponúka?
Sme schopní dokázať viac. Existuje rad ľudí, ktorým by sme vedeli pomôcť. A činnosť, v ktorej by sme sa cítili šťastnejší. Uznávam, každou zmenou riskujeme. A uznávam tiež, že riskujeme prinajmenšom rovnako ako každou nezmenou.
ZDROJ: tvojuspech.sk